Vitajte mojom webe :-)

Rebecca Kavacká

Žilina

Pavol Országh Hviezdoslav 

Vlastným menom Pavol Országh,
slovenský spisovateľ, básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, právnik.

P. O. Hviezdoslav

Pseudonymy:
Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu. 

Hviezdoslav je jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry sklonku 19. storočia
a začiatku 20. storočia a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry.

Narodenie:
2. február 1849 Vyšný Kubín, Rakúske cisárstvo (dnešný okres Dolný Kubín, Slovensko) 

Úmrtie:
8. november 1921 (72 rokov) Dolný Kubín,
Česko-Slovensko

 

Jednoslovný pseudonym Hviezdoslav použil prvýkrát
v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom, a dôrazne ho používal
na podpisovanie svojich diel až do konca svojho života. Toto rozhodnutie nebolo náhodné. Menom Hviezdoslav si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.

 

Zdroj: Wikipedia

Hviezdoslavov Kubín

16.01.2014 17:16

 

Jana Humeníková - Svetluška *

Počuli ste, milé deti,
o muške, čo v noci svieti?
Jožko si už s Ankou šušká:
„To môže byť len Svetluška!“

 

Jedného dňa muška malá
pod kríčkom si sladko spala.
Celú noc však tu i tu
svieti všetkým na cestu.

 

Bolaže to únava!
Spala by až do rána,
keď tu zrazu pod kríček
zatúlal sa vetríček.

 

Pošuškal jej do uška:
„Vstávaj, vstávaj Svetluška!“
Nepočula jeho slová,
fúkol teda zas a znova.

 

Natiahla sa trošička,
pretrela si očičká:
„Jojoj, vetrík, pozor daj,
na lampášik nefúkaj!“

 

Nepočul ju priateľ milý,
fúkal, fúkal z celej sily.
Nepomohol krik, plač, ston,
lampášik jej vyhasol.

 

„Čo si počnem zvečera?“
zosmutnela chudera.
Slnko zašlo za hory
a lampášik? – Nehorí!

Zbadal ju vtom mesiac zhora:
„Svetluška, či nie si chorá?
Na lúke sú všetci, iba…
svätojánska muška chýba.“

 

„Ach, mesiačik, beda mi,
môj lampášik nehorí!
Čo si počnem v lese sama,
bez pomoci, až do rána?“

 

Veľký nárek, plač a vzlyk
zľutoval sa mesiačik.
Obrátil tvár k mliečnej ceste:
„Hviezdy moje, sem sa! Kde ste?

 

Spravteže mi po vôli,
nech lampášik zas horí!“
Už sa vetrík s jednou vznáša,
ukladá ju do lampáša.

 

A čo bolo, deti, ďalej?
Muške zmizli slzy z tváre.
Tancovala do rána,
po celú noc na Jána.

import image

*Skrátené. Zdroj: www.zssacurov.edu.sk/ucitel...
Ilustrácia: Mgr. Hedviga Čišková